Uverejnené 24.6.2022
Informácie o západonílskej horúčke:
Západonílska horúčka je vírusové ochorenie, ktorého pôvodcom je West Nile Virus (WNV) patriaci do čeľade Flaviviridae. Približne 80 % infekcií prebieha asymptomaticky. Ak sa ochorenie klinicky prejaví, vyznačuje sa náhlym nástupom príznakov, ktoré môžu zahŕňať horúčku s trvaním 3 – 5 dní, bolesti hlavy, hrdla, pohybového aparátu, únavu, nechutenstvo a prítomnosť kožnej vyrážky. Prípady infekcie vyvolanej WNV súvisia s aktivitou komárov, väčšina prípadov sa pozoruje počas sezóny, ktorá začína v lete a pokračuje až do jesene (jún – november). U menej ako 1 % infikovaných osôb sa môže rozvinúť neuroinvazívna forma ochorenia: sezónna meningitída, meningoencefalitída alebo myelitída. Najvyššie riziko závažného priebehu majú osoby nad 50 rokov, imunokompromitované osoby a osoby s pridruženými ochoreniami. Inkubačný čas je 2 – 15 dní, najčastejšie 2 – 6 dní.
West Nile Virus bol prvýkrát izolovaný v západonílskej provincii v Ugande v roku 1937. Vyskytuje sa v oblastiach Severnej a Južnej Ameriky, Afriky, Európy, Ázie a v oblasti Tichého oceánu. Človek sa infikuje po poštípaní komárom. Rezervoárom sú voľne žijúce vtáky. Ako vektor prenosu sa uplatňuje komár druhu Culex, ktorý sa živí predovšetkým krvou vtákov. Vnímavými hostiteľmi sú ľudia a kone. Okrem prenosu komármi boli identifikované aj iné spôsoby prenosu ochorenia, a to pri transplantácii orgánov, po transfúzii krvi alebo transplacentárne.
Účinná vakcína pre ľudí v súčasnosti nie je k dispozícii. V dôsledku absencie vakcíny je prevencia založená predovšetkým na individuálnej ochrane pred poštípaním komárom. Počas sezóny sa odporúča nosiť vhodný odev s dlhými rukávmi, nohavicami, ponožkami a na odhalené časti tela používať repelenty. Vhodné je tiež brániť vniknutiu komárov do miestnosti prostredníctvom sieťky na oknách a dverách.
Klinické kritéria:
Každá osoba, ktorá má horúčku a encefalitídu a/alebo meningitídu.
Laboratórne kritériá:
Dôkaz špecifickej protilátkovej odpovede (sérum, likvor).
Detekcia nukleovej kyseliny v krvi alebo likvore.
laboratórne vyšetrenie pre pravdepodobný prípad:
• Stanovenie IgM protilátok proti WNV v sére ELISA testom.
• Stanovenie IgG protilátok proti WNV v sére ELISA testom.
laboratórne vyšetrenie pre potvrdený prípad:
• Izolácia WNV z krvi alebo likvoru.
• Detekcia nukleovej kyseliny WNV v krvi alebo likvore.
• Dôkaz prítomnosti špecifických protilátok IgM proti WNV v likvore.
• Pozitívny vírusneutralizačný test.
Epidemiologické kritériá:
Aspoň jedno z kritérií:
• prenos zo zvieraťa na človeka: pobyt, návšteva alebo poštípanie komárom v oblasti s endemickým výskytom WNV u koní alebo vtáctva,
• interhumánny prenos: transfúzia, transplantácia, transplacentárny prenos.
Klasifikácia prípadu ochorenia:
• Možný: neuplatňuje sa
• Pravdepodobný: každá osoba, ktorá spĺňa klinické kritériá a aspoň jedno z dvoch uvedených:
- epidemiologická súvislosť,
- najmenej jedno z laboratórnych kritérií pre pravdepodobný prípad
• Potvrdený: každá osoba, ktorá spĺňa klinické kritériá a aspoň jedno z laboratórnych kritérií pre potvrdený prípad
Výskyt ochorenia vo svete:
Ochorenie na západonílsku horúčku je rozšírené predovšetkým v severoafrických pobrežných oblastiach, vo východnej a južnej Afrike, Južnej Európe, na Blízkom a Strednom Východe a v Indii. V roku 2020 členské štáty Európskej únie (EÚ) a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) nahlásili prostredníctvom TESSy (The European Surveillance System) 316 prípadov infekcie WNV u ľudí, vrátane 38 úmrtí. Prípady ochorenia hlásili: Grécko (143), Španielsko (77), Taliansko (66), Nemecko (13), Holandsko (7), Rumunsko (6), Maďarsko (3) a Bulharsko (1). Úmrtia nahlásili: Grécko (23), Španielsko (8), Taliansko (5), Rumunsko (1) a Bulharsko (1). Počas sezóny v roku 2021 bolo krajinami EÚ/EHP hlásených 139 prípadov infekcie WNV u ľudí, vrátane desiatich úmrtí. Prípady nahlásili: Grécko (57), Taliansko (55), Maďarsko (7), Rumunsko (7), Španielsko (6), Nemecko (4) a Rakúsko (3). Úmrtia hlásili: Grécko (8), Rumunsko (1) a Španielsko (1). Z krajín susediacich s EÚ hlásilo Srbsko 18 prípadov infekcie WNV u ľudí, vrátane troch úmrtí.
Aktuálne informácie aj s uvedením postihnutej oblasti sú uvedené na webovej stránke ECDC www.ecdc.europa.eu.
Situácia v Slovenskej republike:
Prvý autochtónny prípad ochorenia na západonílsku horúčku u človeka v SR bol v NRC pre arbovírusy a hemoragické horúčky (ďalej len ,,NRC pre AHH") laboratórne potvrdený dňa 10.9.2019. Za uplynulé roky 2020 – 2021 neboli na Slovensku laboratórne potvrdené žiadne ďalšie prípady ochorenia.
Odporúčania pre osoby, ktoré sa vrátili z pobytu v krajinách s výskytom WNV:
Po návrate z krajín s výskytom západonílskej horúčky sa odporúča sledovať svoj zdravotný stav počas 28 dní od návratu. V prípade, že sa u osoby prejavia niektoré z vyššie uvedených klinických príznakov je potrebné kontaktovať príslušného všeobecného lekára a informovať ho o cestovateľskej anamnéze.
Laboratórna diagnostika:
V Slovenskej republike sa laboratórna diagnostika WNV u ľudí vykonáva v Národnom referenčnom centre pre arbovírusy a hemoragické horúčky ÚVZ SR (NRC pre AHH). Laboratórne vyšetrenie sa vykonáva v indikovaných prípadoch - v prípade horúčkovitého ochorenia s preukázanou seróznou meningitídou, meningoencefalitídou alebo akútnou chabou parézou v dôsledku myelitídy u pacienta s pobytom v oblasti s možným prenosom WNV počas predchádzajúcich 28 dní, v období aktívneho prenosu WNV. Sezóna monitorovania prípadov ochorenia na WNV trvá spravidla od júna do konca novembra. Laboratórne vyšetrenie sa vykonáva na odporúčanie príslušného infektologického pracoviska a po konzultácií s epidemiológom regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Slovenskej republike (RÚVZ).
Základné pokyny pre odber vzoriek biologického materiálu vyšetrenie WNV:
Odber vzoriek biologického materiálu na laboratórnu diagnostiku je nevyhnutné vždy konzultovať s NRC pre AHH (02/49 284 417/275). V akútnom štádiu ochorenia sa odoberajú vzorky na real-time RT-PCR a sérologické vyšetrenie. Typ odobratých vzoriek závisí od druhu a štádia klinických príznakov pacienta:
Real-time RT-PCR:
Do 7 dní od prvých príznakov:
- nezrážanlivá EDTA krv (3 ml)
- moč (10 ml, odobrať priamo do sterilnej skúmavky)
- likvor (odobrať priamo do sterilnej skúmavky)
Od 8 do 14 dní od prvých príznakov:
- nezrážanlivá EDTA krv (3 ml)
- moč (10 ml, odobrať priamo do sterilnej skúmavky)
Odobraté vzorky uskladniť pri teplote +2°C až +8°C a doručiť do NRC pre AHH v čo najkratšom čase pri teplote +2°C až +8°C, najneskôr do 48 hodín.
Sérologické vyšetrenie:
- prvá vzorka séra (z 2-3 ml krvi) resp. zrážanlivá krv (2-3 ml) – odber čo najskôr od prvých príznakov; ak je odber do 7 dní od prvých príznakov a transport do NRC pri teplote +2°C až +8°C, najneskôr do 48 hodín, možno zvážiť real-time RT-PCR zo séra.
- druhá vzorka séra resp. zrážanlivá krv – odber 7-14 dní po odbere prvej vzorky séra.
Vzorky krvi resp. séra na sérologické vyšetrenie sa musia uložiť a transportovať pri teplote +2°C až +8°C. Ak by transport krvi trval viac ako 24 hodín, je potrebné do laboratória zaslať asepticky odobraté sérum. Do transportu je potrebné sérum uskladniť pri teplote +2°C až +8°C po dobu najviac 2 dni. Potom je potrebné sérum zmraziť (-20°C) a transportovať zmrazené. Vzorky je potrebné doručiť s vyplneným sprievodným listom s dátumom odoslania do laboratória. V sprievodnom liste je potrebné vyplniť okrem základných identifikačných údajov o pacientovi (meno, priezvisko, rodné číslo, bydlisko) aj dátum odberu vzorky a údaje o ochorení:
- dátum začiatku ochorenia,
- klinické príznaky,
- uštipnutie komárom a lokalita, kde prišlo k uštipnutiu komárom,
- cestovateľská anamnéza,
- údaj o očkovaní pacienta proti ochoreniam vyvolaných flavivírusmi (kliešťová encefalitída, žltá zimnica, japonská encefalitída),
- uviesť, či je pacient darcom alebo príjemcom krvi, transfúzneho lieku.
Vzorka zaslaná do laboratória musí byť označená zreteľnými identifikačnými údajmi o pacientovi (meno, priezvisko, dátum narodenia/rodné číslo), dátumom odberu vzorky, typom vzorky. Počas transportu je dôležité neporušiť teplotný reťazec.
Manažment pacienta podozrivého z ochorenia vyvolaného WNV:
Ak všeobecný lekár na základe pozitívnych klinických a anamnestických epidemiologických údajov vysloví podozrenie z ochorenia vyvolaného WNV (pravdepodobný prípad):
1. hlási telefonicky výskyt pravdepodobného prípadu ochorenia vyvolaného WNV na odbor/oddelenie epidemiológie územne príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva (ďalej len „RÚVZ“),
2. odošle pacienta na územne príslušné infektologické pracovisko.
Ak lekár územne príslušného infektologického pracoviska po dôkladnom zhodnotení klinických a epidemiologických údajov a po konzultácií s epidemiológom územne príslušného RÚVZ vysloví dôvodné podozrenie z ochorenia vyvolaného WNV a rozhodne o potrebe vykonania laboratórnej diagnostiky:
1. kontaktuje čo najskôr odbor lekárskej mikrobiológie (OLM) Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVZ SR“) – 02/49 284 417/275 (RNDr. Elena Tichá, PhD., Mgr. Edita Staroňová, PhD.),
2. podľa pokynov kontaktných pracovníkov OLM, na základe požiadaviek klinického laboratória zabezpečí odber a transport biologického materiálu.
Odbor lekárskej mikrobiológie ÚVZ SR:
- na základe výsledku vyšetrovania informuje o výsledku vyšetrenia primára územne príslušného infektologického pracoviska, odbor/oddelenie epidemiológie príslušného RÚVZ a Sekciu epidemiológie a pripravenosti na pandémie ÚVZ SR.
Odbor/oddelenie epidemiológie príslušného RÚVZ:
- vloží informáciu o prípade do SRV Epidemiologického informačného systému EPIS.
V prípade zistenia potvrdeného ochorenia na západonílsku horúčku (WNV):
• ÚVZ SR čo najskôr informuje o potvrdenom prípade ochorenia na západonílsku horúčku:
- Národnú transfúznu službu SR,
- Členské štáty EÚ a ECDC prostredníctvom systému včasného varovania a reakcie - EWRS systém,
- Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.
• RÚVZ so sídlom v Banskej Bystrici zabezpečí hlásenie prípadu do európskeho surveillance systému TESSy.
PhDr. RNDr. MUDr. Ján Mikas, PhD., MPH
hlavný hygienik Slovenskej republiky
