V roku 1991 Svetová federácia za duševné zdravie (WFMH) vyhlásila 10. október za Svetový deň duševného zdravia, s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti v otázkach duševného zdravia na celom svete.

 10. októbra, ktorý je určený ako Svetový deň duševného zdravia,uplynie viac ako 18 mesiacov od začiatku pandémie COVID-19.

V niektorých krajinách sa život vracia k nejakému zdaniu normality; v iných zostáva miera prenosu ochorenia a hospitalizácie vysoká, čo narúša život rodinám a komunitám.

Vo všetkých krajinách takmer bez rozdielu však mala pandémia veľký vplyv na duševné zdravie ľudí. Zvlášť postihnuté sú niektoré skupiny, vrátane zdravotných a iných pracovníkov v prvej línii, študentov, ľudí žijúcich osamote a osôb s už existujúcimi duševnými chorobami. Prieskum WHO uskutočnený v polovici roku 2020 zároveň jasne ukázal, že služby súvisiace s duševnými, neurologickými poruchami a poruchami užívania návykových látok boli počas pandémie výrazne narušené.

Depresia je častý duševný stav. U niektorých ľudí je depresia mierna a krátkodobá; pre ostatných je to môže byť vážnejší a dlhodobejší stav. Niektorí ľudia zažijú tento stav raz, iní viackrát, ďalší ho zažívajú veľmi často.

Depresia sa prejavuje príznakmi ako smútok, poruchami spánku, prehĺbenými obavami o svoj zdravotný stav, strachom, pocitmi napätia, nervozitou, stratou sebavedomia, únavou, bezmocnosťou. 

V najhoršom prípade môže depresia viesť až ku samovražde. Je však možné urobiť veľa v rámci prevencie a v liečbe depresie a pomoci ľuďom, ktorí premýšľajú o samovražde.

Čo robiť, ak sa cítite skleslo alebo ak si myslíte, že máte depresiu

  • Porozprávajte sa s niekým, komu dôverujete.
  • Vyhľadajte odbornú pomoc.
  • Pokračujte v aktivitách, ktoré vás bavili, keď vám bolo dobre.
  • Ostaňte v spojení. S rodinou a priateľmi.
  • Dodržujte pravidelné stravovacie návyky a spánok.
  • Pravidelne cvičte, aj keď je to iba krátka prechádzka.
  • Vyhýbajte sa požívaniu alkoholu a berte iba predpísané lieky.
  • Pamätajte: Dá sa toho urobiť veľa, aby sa dalo depresii predísť a liečiť ju aj vo vyššom veku.

Poznáte niekoho, kto premýšľa o samovražde?

Čo môžete urobiť

  • Nájdite si vhodný čas a tiché miesto na rozhovor o samovražde s osobou, o ktorú sa obávate. Dajte im vedieť, že ste tam na to, aby ste si ich vypočuli.
  • Navrhnite, aby vyhľadali odbornú pomoc, ako doktor, odborník na duševné zdravie, terapeut alebo sociálny pracovník. Ponúknite sa, že ich budete sprevádzať.
  • Ak si myslíte, že osoba je v bezprostrednom ohrození, nenechávajte ich samotných.
  • Vyhľadajte odbornú pomoc od pohotovostných služieb, linky dôvery alebo zdravotníckeho pracovníka alebo sa obráťte na členov rodiny.
  • Ak osoba, o ktorú sa obávate, žije s vami, uistite sa, že nemá prístup k veciam v domácnosti, s ktorými si môže ublížiť (napríklad pesticídy, zbrane, lieky).
  • Ostante s osobou v spojení, aby ste zistili, ako sa má.

Zdroj: ÚVZ SR

Liga za duševné zdravie

RÚVZ Michalovce